Zobraziť galériu

Toyota Corolla
Zdroj: Jozef Vydra

Najpredávanejší model automobilovej histórie v jedenástej generácii láka na bohatú štandardnú výbavu.

Medzi ďalšie plusy patrí jazdný komfort a kvalitne pôsobiaci interiér, ako aj množstvo miesta na nohy. Táto krátka charakteristika hneď na úvod by mohla znamenať, že sa dnešný test skončí o pár riadkov nižšie. Ale je pár vecí, na ktoré by som rád upozornil. V kladnom, ale aj v tom inom zmysle slova.

Jeden z najpredávanejších automobilov na svete je v jedenástej generácii ešte priestrannejší a pohodlnejší, ako kedykoľvek predtým. Typicky japonský dizajn je otázkou vkusu. Nie aby ste si mysleli, že za posledný vývoj Corolly možno považovať posledné dizajnové zmeny. Alebo že je to zlé auto, Naopak. Patrí k tomu najlepšiemu na trhu. O jeho úspechu hovorí aj to, že sa za 47 rokov od prvej generácie predalo vyše 40 miliónov áut tohto mena. Hovorí sa, že kto raz okúsi Toyotu, k inej značke odísť nechce. Je to vo väčšine prípadov pravda, no občas neuškodí vyskúšať, akú polievku navarili u konkurencie...

V prvom rade: Corolla nie je pre všetkých. Aby bolo jasné, nemôžu si ju všetci dovoliť. Štvordverový sedan nižšej strednej triedy totiž základnou cenou nedokáže súperiť s lacnejšími modelmi. Je jasné, že bude v hľadáčiku skôr lepšie situovaných mladších rodín, alebo ho skôr budú chcieť najmä staršie páry, ktoré vyžadujú solídnosť, spoľahlivosť a ich  prioritou nie je minúť čo najmenej financií za nové auto. Nepotrebujú tiež až tak variabilné využitie interiéru, takže sedan je dobrá voľba. No okrem vyššej ceny najlacnejšieho modelu sa radí medzi slabiny novej Corolly ešte miesto nad hlavou na zadných sedadlách a úzky kufor medzi podbehmi. Teda ako už zaznelo – auto ako vyšité pre tých, ktorí jazdia hlavne na predných sedadlách a nemusia prepravovať povedzme detský kočík.

Zvonka moderná a dynamická

Vizáž novej Corolly, ktorej posledná generácia sa predstavila v roku 2013, nadväzuje na ďalšie novšie modely značky. Sedan teraz pôsobí oveľa výraznejšie a má zaujímavejší vzhľad, ako trocha usadlá až nudná predchádzajúca generácia. Nová Corolla oproti predchádzajúcej generácií naozaj vyzerá dynamickejšie. No je to zároveň celkom nenápadné auto, čo býva často znakom úspešnosti.

To však práve vyhovuje mnohým, ktorí nechcú vyčnievať. V tomto prípade teda viac ako inde platí pravidlo: nemeň víťaznú zostavu. V prenesenom význame Corolla (v preklade je to korunka kvetu, alebo okvetie, čiže podľa Toyoty má meno odkazovať na najkrajšiu časť kvetu, na ktorú sa pozeráme a je tu zrejmá inšpirácia v botanike) naozaj nevyskakuje nad priemer a nenájdete pri nej žiadne módne výstrelky ako napríklad pri francúzskych autách.

Zvnútra tiež zmeny

Prístrojová doska sa veľmi výrazne inšpirovala modelom Auris. Odlišuje sa od nej ale napríklad tvarom výduchov ventilácie. Dobre odhlučnená kabína je plná kvalitne pôsobiacich materiálov, mäkčených plastov a ovládačov s tichým chodom. Zaujalo ma riešenie výplne dverí, ktoré čiastočne zasahuje do presklenia dverí. Podobne to majú aj niektoré iné autá, no tu mi to pripadalo celkom organicky zapracované do dizajnu interiéru. Pre zmenu akoby z minulého storočia pôsobia „digitálky“ v strede hornej časti prístrojovej dosky. Veľmi sa mi páči jedno prirovnanie, ktoré som si dovolil „vypožičať“: pôsobia vedľa štandardne montovaného high-tech dotykového displeja ako telefónna búdka vedľa smartphonu.

Inak asi má nová Corolla skoro všetko, čo by ste mohli potrebovať pre bezstarostný život za volantom. Tak ako v Európe patrí k „štandardu“ Golf, to isté v Japonsku predstavuje Corolla. Chýba jej vôbec niečo? Vnútro Corolly je štylizované decentne a pôsobí na dotyk kvalitne. Ergonómia a funkčnosť dostali prednosť pred výstrelkami a extravaganciou. Na prvý pohľad celkom obyčajné a jednoduché predné sedadlá sú veľmi pohodlné, čo oceníte hlavne pri dlhej ceste. Poloha za volantom sa trocha zmenila, je nižšia a volant má veľmi vhodný tvar. Vďaka tomu sa dobre drží.

Ľuďom sa sedí fajn, kufrom veľmi nie

Komfortom a priestorom v novej Corolle nešetrili. Medzigeneračná nárast rázvoru o desať centimetrov je citeľný. Mohlo by sa zdať, že si basketbalista našli svoje nové auto. Ale je tu jedno mínus. Vďaka príliš splývavému profilu s klesajúcou strechou sa síce dlháni za seba posadia, ale ich chrbtica si to na zadných sedadlách „vyžerie“ viac ako kolená. Chýbajú centimetre nad hlavou.

No nevešajte hlavy, do 190 centimetrov výšky by ste sa mali v aute „nalodiť“ problémov. Dokonca na kolená je vzadu miesta asi toľko, ako v limuzínach vyššej strednej triedy. Druhé mínusové znamienko si zaslúži batožinový priestor. Má 452 litrov, čo nie je zlá hodnota. Hoci dnes nič pod 500 litrov akosi neberieme vážne. No tu vidno šetrenie: Toyota skresala náklady na tlačidlách aj na poťahoch. Do priestoru trčia reproduktory, prekážajú ramená (pánty) veka kufra, aj šírka medzi podbehmi je malá. No a dovnútra sa dostanete len vďaka kľúču.

Výborný cveng, teda zvuk

Nový multimediálny systém s dotykovým displejom, ktorý je v aute v sériovej výbave, treba pochváliť. Je príjemný grafikou aj ovládaním a funguje veľmi dobre pri spojení so smartfónmi cez bluetooth, rovnako bez problémov je pripojenie iPod-u. Hoci sa audiosústava nehrdí žiadnym príplatkovým menom, toto  celkom bežné „tuctové“ ozvučenie sa v mnohom vyrovná viacerým audiofilským výbavám. Len škoda, že pri hraní musí byť kľúč v zapaľovaní. Ovládanie palubného počítača nájdete na volante, rovnako tak prepínanie skladieb, či prijatie a ukončenie telefonického hovoru. Plusom je tiež sériovo montovaná parkovacia kamera. Zacúvať tak na parkovacie miesto nie je problém.

Komfort, pohodlie, mäkkosť

Charakteristika tlmičov je nastavená  na žehlenie mestských nerovností alebo pre hladký povrch diaľnic. Tam si Corolla vie dobre obhájiť svoju pohodlnosť. Je to paradoxne celkom slušný parník pre cestovanie na dlhšie vzdialenosti. Je pritom jedno, či sedíte na predných sedadlách, alebo vzadu. Len ju skúste trocha prehnať po okresných cestách plných zákrut. Ak to preženiete v nájazde, auto sa zavlní a so vďaka dlhému rázvoru sa výrazne začne brániť nejakému „lámaniu do zákruty".  Ak by ste na tieto znamenia nereagovali a predsa si len chceli „zašportovať“, pridá sa k nesúhlasu podvozka aj dovtedy „mlčiaci“ motor. Totiž aby bolo jasné, atmosférická „jednašestka“ sa do zhruba 4000 otáčok veľmi neprejavuje. Výkonom. Nie však zvukom.

Motor Valvematic má maximálny výkon až pri 6400 otáčkach. Nebýva zvykom v našich končinách hnať motor až tesne pod červené pole, ak to nie je nejaké športové kupé. Pri komfortnom a konzervatívnom sedane by ste to nečakali. Motor kombinovaný so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou je pri normálnej jazde veľmi tichý a ani na diaľnici ho spočiatku príliš nepočujete. Lenže slabé odhlučnenie kapoty spôsobilo, že sa motor začína ozývať pri zhruba 3000 otáčkach – pri šietom prevodovom stupni to je akurát zhruba diaľničné maximum. Majitelia Corolly pritom preferujú pohodovú „plavbu po ceste“, kde sa využíva úzke spektrum otáčok. To dokáže zabezpečiť celkom prijateľnú spotrebu. Toyota udáva kombinovaných 6 litrov na 100 km. Náš priemer sa vyšplhal na 6,5 s prevažujúcou jazdou v meste a na diaľnici. Výsledok je teda prijateľný. Chce to len ubrať z nárokov a snažiť sa využívať fakt, že motor má pomerne vysoko posadené tiež maximum krútiaceho momentu (160 Nm pri 4400 ot/min.).

Odozva na plynový pedál má podľa mňa troch zbytočne dlhý reakčný čas. Prevodovka si však zaslúži abolutórium a radenie ide presne a ľahko. Neprekáža jej dokonca ani športovejšia jazda. Prevodová páka neprenáša takmer žiadne vibrácie od motora. Prevodové stupne sú odstupňované dobre (napríklad na dvoje sa dá ísť aj 100 km/h). Iba asistent radenia je príliš ekologocky zameraný hlavne pri dojazde ku križovatke. Nabáda postupné podraďovanie  dokonca aj pri jazde krokom. Na druhej strane chcel, aby som pri 130 km/h a zaradenom šiestom stupni pri jazde do mierneho kopca podradil na piaty prevodový stupeň. Pritom otáčky, výkon, aj dynamiku stále motor zvládal aj na šestke... Chýbal mi údaj palubného počítača o priemernej rýchlosti na stredovom displeji. Informáciu treba hľadať v podrobnom grafe spotrieb na stredovom displeji. Trocha komplikované, neveľmi intuitívne a pre väčšinu vodičov aj asi nadbytočné, hlavne tam, kde je.

Komu najviac poslúži

Pre koho je vlastne Toyota Corolla určená. Celkom jednoznačne bežným vodičom, ktorí sa potrebujú dostať z bodu A do bodu B. Ak vám niečo hvorila účasť Tyooty s Corollou v rely, zabudnite. Toto je iný kus chleba a vsádza sa ne celkom iné karty. Jedenásta generácia je 4,6 metra dlhý „parník“  s podvozkom, ktorý je mäkší, ako sedačky v interiéri. Nemá rád ostré tempo v zákrutách, dosť sa v nich aj nakláňa. Podvozok je ale výrazne čitateľný a Corolla sa po chvíli „nútenia“ pekne oprie do pneumatík. Rýchly prejazd zákrutou pre ale pre posádku dosť napínavý zážitok. Doma je pri dlhých presunoch.

Záver

Toyota Corolla je sedan pre ľudí, ktorí chcú roky bezstarostnej prevádzky. Pôsobí veľmi solídnym dojmom a spĺňa väčšinu toho, čo sľubuje na prvý pohľad. Základná výbava je pomerne bohatá, parkovaciu kameru nenájdete v každom aute. Hoci motor nemá vysoký krútiaci moment, neprítomnosť preplňovania znamená jednoduchší a spoľahlivejší motor. Priestor v interiéri je dostatočný, jazda pohodlná. Príplatkové látkové sedadlá síce v zákrutách telo veľmi nepodržia, ale sú naozaj veľmi, veľmi pohodlné.

Toyota Corolla je auto, ktoré určite neurazí. Možno ani extra nenadchne, no svoju robotu si odvádza dobre a spoľahlivo. Možno je pre viacerých bez extra dávky emócií, no zasa vás spoľahlivo odvezie. V školskom hodnotení by mala tak získať trojku, ako označenie „dobrá“. No ja jej dávam minimálne 3+, alebo 2-, možno aj viac. Aj za spoľahlivosť sa totiž prideľujú body, nielen za krásu. Tá je navyše subjektívna a pominuteľná. Corolla je jednoducho povedané dobré auto so všetkým, čo k tomu patrí.