Zobraziť galériu

Ford Ranger Platinum
Zdroj: jh

Nová generácia modelu Ford Ranger ponúka širokú paletu verzií. Toto je tá najväčšmi zameraná na luxus.

Nový Ranger je celosvetovým modelom. Je väčší, pevnejší, univerzálnejší a hneď od začiatku ponúka verzie, ktorými sa na konci života prezentoval aj odchádzajúci model. Najpopulárnejšou verziou je nepochybne verzia Raptor, i keď to neznamená, že by sa predávala najlepšie. Aj "civilnejšie" verzie modelu Ranger ponúkajú spektrum verzií vhodných prakticky pre každého záujemcu o stredne veľký pikap. Aj vďaka nim sa nový Ranger zaradil tam, kde bol jeho predchodca. Na absolútny vrchol triedy. 

Tradičné verzie zahŕňajú pracovné nástroje menom XL a XLT ako o niečo lepšie vybavený pracovný nástroj. Z nich vychádza výrazne terénne orientovaná verzia Tremor. Vyššia svetlosť, terénne gumy, odolnejší interiér, detaily patriace do balíka Offroad, tlmiče Bilstein a k tomu elektronicky riadený pohon všetkých kolies eAWD. Aj XL a XLT ponúknu 4x4, no ide o staršiu verziu so základnými funkcami. Základnou civilnou verziou je potom Limited. To je už riadne vybavený stroj, ktorý je doplnený asistenčnými systémami, parkovacím asistentom, koženým balíkom a ďalšími doplnkami zvyšujúcimi "osobnosť" vozidla. Nad všetkými týmito verziami stojí druhá najznámejšia verzia modelu zvaná Wildtrak. Tá stavia na výbave Limited a pridáva viac štýlu pre potechu ega s uzávierkou diferenciálu ako bonusom. Nad ňou je Wildtrak X, ktorá kombinuje bohato vybavené osobné auto so štýlom Wildtrak s pracovnou verziou Tremor a jeho offroadovými schopnosťami. No a na záver pred "všehochuťou a baja štýlom" menom Raptor je testovaná verzia Platinum, ktorá mentálne opúšťa divoké vody Wildtrakov a stavia na verzii Limited. Je to teda najcivilnejšia a zároveň najcivilizovanejšia verzia modelu. Je to doslova manažérske auto do terénu schopné výjazdu tam, kde päťkový bavorák ísť nevie. A to s funkciami a pohodlím, aké celkom slušne imitujú prémiovú limuzínu strednej triedy. 

Kým verzie XL a XLT kúpite so základným naftovým štvorvalcom EcoBlue s výkonom dostačujúcich 177 koní a Wildtraky a Limited sú tu aj s biturbo verziou EcoBlue, ktorú v minulosti preslávil model Raptor, verzia Platinum je dostupná len s vrcholným motorom 3.0 EcoBlue V6. Tu sa chce spomenúť, že Ranger je zároveň Amarokom, no Volkswagen do veci motorizáciou neprispel a trojliter je z vývoju Fordu. Aj preto je kombinovaný s dnes už dobre známou 10-stupňovou automatickou meničovou prevodovkou, ktorú sme mohli nájsť aj v minulej generácii modelu a vozí ju Podkapotou aj väčšina verzií modelu Mustang, či v upravenej verzii aj končiaca generácia modelu Explorer (pre Európu končiaca, meno Explorer dostal elektromobil). 

Verzia Platinum je za 57-tisíc bez dane a za 69-tisíc s DPH. Za to má vo výbave automatické parkovanie, Matrix LED svetlá, audiosystém Bang and Olufsen, 360-stupňovú kameru a 20-tky disky kolies so štandardnými pneu. Vnútri sú tiež perforované, vyhrievané a ventilované sedadlá a testovaný model mal aj nezávislé vykurovanie. 

Tým najpodstatnejším je ale V6 naftový motor s výkonom 240 koní a s krútiacim momentom 600 Nm, ktorý je so všetkými kolesami spojený cez 10-stupňovú prevodovku z vývoja Fordu a s e-AWD systémom. Auto štartuje v režime 4A, kde sa o pripájanie prednej nápravy stará elektronika v okamihu, keď to auto uzná za vhodné. Režim 2H by mohol ušetriť pár desatín litra paliva, no to sa mi akosi nepodarilo preukázať. So spotrebou začínam preto, lebo nie je malá. Nie je zlá, keď si vezmete aké veľké autisko Ranger je, navyše má aerodynamický odpor pálenej tehly, ale predsa je 14 litrov v meste pomerne veľa. Priemerná spotreba počas testu v chladnejšom jesennom počasí bola 11.4 litra. To zodpovedá nájazdu v pomere 60% diaľnic, 30% okresiek a 10% mestských presunov. Mesto spotrebu veľkému autu zdvíha spotrebu celkom pochopiteľne a výraznejšie ako diaľnica. Tam som pritom jazdil aj rýchlosťami vyššie nad limit, no spotreba nemala tendenciu výraznejšie stúpať, čo ide na vrub poriadnemu motoru. Také tempo už dvojliter ocení len výrazným zvýšením spotreby, aj keď je vo verzii biturbo. Ak teda človek chce dynamiku a za domom má Autobahn, V6 bude lepším spoločníkom. Jazda po okreskách v rámci limitov s príležitostným predbiehaním znamenala 8,6 litra na 100 km. Štandardný kombinovaný cyklus 40% diaľnic, 40% okresiek a 20% mesto spotrebu držal na úrovni 10,5 litra na 100 km. Motor mi príde v istom ohľade podobný ako starší päťvalec z minulej generácie - veľmi mu neštimujú kratšie jazdy a dlhšie mu trvá, kým sa kompletne zohreje. Nie je to teda tak civilizovaná verzia akoby ste pri danom označení mohli čakať. Je to pracovný motor a tak od neho netreba očakávať neprimeranosti. Jeho devízou je sila od takmer neutrálnych otáčok a s tým súvisiaca priechodnosť v teréne i ťažná sila. Ak chcete ťahať príves, či jazdiť s plnou korbou ťažkých bremien po polných cestách, presne tento motor je pre vás. Automatická prevodovka od Fordu má svoje mušky, no vo všeobecnosti je pre veľký šesťvalec veľmi fajn a určite lepšia ako dvojspojka. Prevodovka citeľne radí za studena, keď sa zohreje, zasahuje do vecí pri prudšej akcelerácii. Inak je to dobré ústrojenstvo, ktoré nijako nevyrušuje a má potenciál znížiť spotrebu paliva. Vidieť to aj na diaľnici, keď Ranger pri rýchlosti 137 km/h má spokojných 2000 ot/min. To sa dá pravda dosiahnuť aj pri prevodovkách s menším počtom prevodov. Výhoda vyššieho množstva prevodov je teda skôr to, že motor neustále drží v relatívne úzkom pásme otáčok a to bez ohľadu na potreby vodiča. Výnimku tvorí plný plyn, tam dovolí motoru ťahať aj k 3000 ot/min, inak však motor drží pod 2000. 

Jazda s pikapom je veľmi fajn. Diaľničné tempá zvláda s prehľadom, odhlučnenie je na vrchole triedy a dosahuje úroveň drahších SUV modelov. Nie je to celkom tichá jazda, ale pri rozmeroch a danostiach, toto je slušné odhlučnenie. Podvozok vie Ford nastaviť veľmi dobre a auto dokáže kombinovať žiaducu tuhosť, stabilitu a informovanosť s komfortom. Aj spomaľovače zvláda dobre, nehovoriac o dierach na ceste. Na mokrej ceste auto rýchlo komunikuje problém, no asistenčné systémy nie sú premotivované, takže tu platí, že veci sú najprv na vodičovi, a až keď ten situáciu "po*erie" zabliká kontrolka trakcie. Šmýkanie sa na kruháči na mokrej ceste mi ale prešlo bez blikania. Auto bolo v zábere a zo zákruty šlo celé, dobre komunikovalo čo sa deje s kolesami a to aj pri prudkých zmenách smeru. Samozrejme, výška auta a jeho vonkajšie rozmery mu zabraňujú prechádzať zákrutami v nejakom výraznom tempe, no medzi pikapmi jazdí azda najlepšie. Na dvadsaťpalcových diskoch je komfort jazdy predsa o poznanie nižší a aj dané disky možno viniť z mierneho navýšenia spotreby. Najmä však tieto disky neobúvajú AT pneumatiky, takže ani moja snaha o terénnu jazdu nemala dlhé trvanie. Auto ma do úzkych nedostalo, lebo som ho tam nedostal ani ja. Keď som zbadal do akého blata vstupujem a uvidel som ako dobre už po prvých stovkách metrov obalilo obyčajné zimné gumy, terénne chúťky ma rýchlo prešli. Kĺzať sa po blate a riskovať žuchnutie do okolia poľných a lesných cestičiek a prípadné vyvolávanie traktorov, nie ďakujem, na to som už starý. To neznamená, že auto v ľahkom teréne zostane zahanbené SUV-čkami. Nie, zájde ďalej, ale toto je skutočne civilná verzia bez zásadnych terénnych daností. Nemá zmysel od auta chcieť niečo, čo nevie dodať a potom byť prekvapený. Respektíve význam to má, ak nutne potrebujete zhliadnutia na sociálnych sieťach.

Medzigeneračne je Ranger o niečo priestrannejší, i keď už minulá generácia patrila k najpriestrannejším pikapom. Tu cítiť skôr väčšiu šírku auta, človek si pripadá americkejšie... Ani vodiča, ani spolujazdca nič zásadné neobmedzuje a viac miesta majú čo do šírky i dĺžky aj pasažieri vzadu. Priestor v druhom rade ale nie je dostačujúci na plnohodnotné sedenie pre troch. Dvaja sa však odvezú, ideálne ak nemajú dva metre výšky. Výhodou je nepochybne šírka i v prípade nakladacej plochy. Tam sa zmestí europaleta na šírku a ešte kus miesta zostane. Veľkou vecou je i elektronický zámok zadnej časti i elektricky ovládaná roleta. Koniec problematických kľúčikov na zadné dvere. Teraz všetko ovládate z kabíny a bez toho už svet pikapov nebude rovnaký. 

Za prínos považujem aj nový Sync4. Vertikálna obrazovka je menšia ako pri Mach-E ale dosť veľká, aby nejaký čas vydržala vzdorovať konkurencii. Grafika je pekná a Fordu sa celý displej podarilo dobre využiť. Systém pracuje dobre, možnosti sú široké a intuitívnosť je na vysokej úrovni najmä pre toho, kto už s Fordom skúsenosť mal. To platí aj o digitálnom prístrojovom štíte. 

Asistenčné systémy začnem Matrix LED svetlami. Toto bol prvý pikap, ktorý funkcionalitu neoslňujúcich diaľkových svetiel mal. Myslím, že si technológiu osvojil dobre, i keď sa mi zdalo, že na protiidúce vozidlá reaguje relatívne pomaly. Dnes sa výrobcovia predbiehajú v tom koľko predmetov dokáže naraz "vytmaviť" ich svetlo, no pravdou je, že najvýznamnejší benefit matricových svetiel je v tom, že dokážu aj v premávke intenzívnejšie osvetlovať krajnice. A v tomto je Ranger výborný, i keď samotné výrezy nie sú až také precízne ako dnes vidíme na vrchole tejto technológie. Aj tak je prítomnosť daných svetiel benefitom pre bezpečnosť aj istotu jazdy. 

Novinkou sú viaceré asistenčné systémy napomáhajúce jazde s prívesom, pomôžu i pri cúvaní. Cúvanie zlepšuje predovšetkým niekoľko kamier okolo celého vozidla a náhľad z vtáčej perspektívy. Kamery nemajú až také rozlíšenie ako badať u najlepších v súčasnosti, ale dobre pracujú aj za tmy a vedia pri manévrovaní s veľkým autom naozaj pomôcť. Auto si podobne ako už predchodca osvojilo adaptívny tempomat, udržiavanie v pruhoch a celý systém ochrany vozidla aj za pomoci sledovania mŕtvych uhlov, či prekážok pred vozidlom. K tomu kopa airbagov a Ranger markantne zvyšuje bezpečnosť samotnej posádky i svojho okolia. V pikape tejto veľkosti a konštrukcie je však veľmi ťažké cítiť sa v ohrození. 

Ranger Platinum je pracovný stroj s výbavou porovnateľnou s prémiovými vozidlami. Prémiovo sa v ňom aj cítite. Je to výnimočné auto. Pre pikapy budem mať vždy špeciálne miesto v rebríčku. Nie je to vyslovene môj šialok kávej, ale to platí pre väčšinu záujemcov o tieto modely. Platinum treba brať ako skutočný vrchol, nemôžete od toho čakať obzvlášť úspornú jazdu, či obzvlášť terénne schopnosti. Špecializácia tohto auta je iná. Bez bláznivosti a okázalosti modelov Wildtrak, či Raptor dodáva viac ako bežné pracovné verzie. Ranger je aj vďaka verzii Platinum o kus lepšie auto. Mne bude asi navždy chýbať agrárny pocit z Wildtraku s naftovým päťvalcom, ktorý kdesi v tramtárii poháňa lokomotívy a v Európe pikapy. Nový vrcholný motor je kultivovanejší, silnejší. Zároveň má širšiu škálu využiteľnosti než biturbo štvorvalec. Za svoje schopnosti si ale vypýta viac, najmä na veľkých diskoch. 8 z 10 bodov.